Za cisára Justiniána viaceré právne úpravy rímskeho práva „zdemokratizovali a poľudštili“ bankrot rímskeho občana. Možno povedať, že Rímske právo položilo základy zákonnej úpravy konkurzu a vo svojich princípoch zostalo prakticky nezmenené. Čiže dlžníkov majetok predať a peniaze si rozdeliť spravodlivo medzi tých, čo mu peniaze požičali a ktorým dlhoval bez toho, aby mu za to odťali hlavu.
K tomuto humánnemu postupu dospeli preto, lebo do bankrotu sa v starom Ríme mohol dostať ktokoľvek, veď ekonomické zákony pôsobili aj bez ich poznania u starých Rimanov. Tento strašný následok nazývali „infamia“ a zvyčajne začal po verejnom vyhlásení bankrotu, čo bolo verejné a úradné, tzv. „missio in bona debitoris“.
infamia – tzv. „missio in bona debitoris“.
Dlžník, aby sa zachránil a nemusel až tak strašne trpieť, mohol postúpiť všetok svoj majetok dobrovoľne všetkým svojim veriteľom, tzv. „cessio bonorum“.Rozvoj obchodu a podnikania v stredoveku nadviazal v právnej oblasti riešenia bankrotu zdokonalením právneho systému a zákonov a objavili sa aj teoretici, ktorí opísali tento jav vo svojich dielach, napr. B. Straccha v diele Tractatus De Mercatura či Salgado de Somoza okolo roku 1653 dielom Labyrinthus concurrentium ad litem per debitorem communem inter illos casatam. Nástupom kapitalizmu a rozmachom podnikania sa rozvíjalo súbežne aj Konkurzné právo.
V našich zemepisných šírkach možno spomenúť úpravu bankrotov opatreniami cisára Jozefa II. zavedením tzv. jozefínskeho konkurzného poriadku v roku 1781. Bankrotovanie však bolo vtedy administratívne zdĺhavé a ťažkopádne, tak ako všetko v Habsburgskej monarchii. Rôzne varianty a procesné úpravy len viedli k tomu, aby sa zjednodušilo konanie. V roku 1865 zaviedli tzv. konkurzný poriadok, ktorý upravoval už aj podmienky vyrovnania dlhov bez konkurzného konania v tzv. mimokonkurznom dohodovaní. Stručne, medzi veriteľmi a dlžníkom došlo k dohodám, ktoré však neboli vždy spravodlivé a na oboch stranách sa veľa špekulovalo.
Po rozpade Rakúsko–Uhorska a vzniku Československej republiky konkurzné právo po úprave zahrnuli do pôsobnosti zákona č. 64/1931 Zb. Z. Prelom v konkurznom práve u nás priniesol rok 1948. Po znárodnení zaniklo súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a začal sa budovať socializmus pod vplyvom ideológie revolučného sovietskeho Ruska. Treba tu povedať, že ideologickými zakladateľmi socializmu ako prechodného obdobia ku komunizmu, beztriednej spoločnosti, boli K. Marx a F. Engels. Marxovu teóriu nekvalifikovane defraudoval nemecký vplyvový agent V. I. Lenin, ktorého nemecká vláda v zapečatenom vlaku previezla zo Švajčiarska do Ruska.
Lenin sa po uchvátení moci pokúsil aplikovať myšlienky K. Marxa o vzniku novej sociálnej spravodlivej spoločnosti – v zaostalom Rusku. V krajine, kde nebol splnený základný predpoklad na úspech a to dostatočná materiálna základňa. Marx totiž predpokladá vznik komunistickej spoločnosti až vtedy, keď tomu bude zodpovedať stupeň výroby v takom rozsahu, že peniaze už nebudú potrebné a každý človek si zoberie len toľko, koľko bude potrebovať a nebude mať potrebu vôbec niečo vlastniť. Tento stav má umožniť rozvoj nových technológií, pokrývajúcich všetky potreby ľudí.
Defraudant a nemecký vplyvový agent V. I. Lenin
Z vedeckej teórie vznikol v Rusku paškvil, upravený a prispôsobený katastrofálnej dobe, v ktorej sa uskutočnil od začiatkov chybný pokus o odstránenie súkromného vlastníctva a vylúčenie fungovania princípov trhového hospodárenia jeho nahradením plánovitou hospodárskou činnosťou, teda vylúčením samoregulácie trhu. Odstránili tak konkurenciu a rozdielnu ekonomickú úroveň podnikov riešili plánom a prerozdeľovaním peňazí zo štátneho rozpočtu podľa potreby. Vznikali závažné poruchy ekonomiky, čo sa snažili stranícki funkcionári komunistickej strany odstrániť zavedením tzv. samofinancovania podnikov, čo u nás viedlo k prijatiu zákona č. 88/1988 Zb. Z. o štátnom podniku.
Štát odvtedy nezodpovedal za dlhy podnikov a podnik nezodpovedal za dlhy štátu. To zas viedlo k tomu, že hoci štátny podnik prakticky skrachoval, zostal jeho vlastníkom zase len štát. Desiatky rokov v socialistickom tábore nesmel nastať bankrot podniku ani jeho riešenie v konkurznom konaní. Nanajvýš podnik administratívne zrušili, zvyčajne len pripojili k inému podniku, lebo socializmus si v hospodárskej sfére neúspech jednoducho – a hlúpo – nepripúšťal. Aj preto v podobe, v akej prešiel socializmus aj naším územím a dejinami, zákonite nemohol obstáť v konkurencii západných štátov a samotný vývoj v Rusku znamenal napokon aj pád socializmu a jeho praktické nahradenie raným kapitalizmom, aj u nás. Nastala opäť situácia rozvoja súkromného vlastníctva a rozvoj podnikania v skutočne pionierskej podobe, bez skúseností a kapitálu, no s veľkým nadšením a očakávaním kapitalistických ziskov.
Celá debata | RSS tejto debaty