Mgr.Vladimír Strýček

Historia sa opakuje ? Zamyslite sa čo všetko je momentálne vo svete ako cez kopirák.

Hypotekárna kríza v USA roku prerástla do najväčšieho úpadku storočia a ukázala krízu globálneho kapitalizmu v celej jeho nahote.

Prepukla globálna recesia, drastický pokles prakticky všetkých rozhodujúcich ekonomík sveta. Odhady strát vyčísľujú všetky možné inštitúcie, ale reálne číslo sa nevie a Medzinárodný menový fond už ohlásil, že to môže byť 1,4 bilióna dolárov. Aká však bude hodnota dolára, fond neuvádza, keďže iba finančné injekcie novo vytlačených peňazí v USA na sanáciu systému už toto číslo prekročili.

Svet pochopil, že kolaps najväčšieho politického a ekonomického hráča, kríza najdemokratickejšieho politicko-ekonomického systému na svete, postihuje automaticky aj ostatné ekonomiky štátov na celom svete a spúšťa vlnu bankrotov a vznik masovej nezamestnanosti a zúfalé schudobnenie tých, čo obchodujú iba so svojou pracovnou silou. Základ hypotekárnej krízy bez zložitej principiálnej a systémovej analýzy možno zjednodušene vysvetliť metaforicky naprincípe nafukovanej bubliny, ktorá v určitom okamihu praskne, lebo sa nedá nafukovať stále a donekonečna.

Nafukovanie sa chápe ako stále zvyšovanie cien a vytváranie presvedčenia u čo najväčšej skupinyinvestorov a radových občanov, že je to tá najlepšia investícia zabezpečujúca stály rast hodnoty. Hlása sa zvyšovanie ceny a stabilita, čo hodnotu investovaných peňazí navždy uchová a táto hodnota sa nikdy nestratí. Investorov lákajú zisky z nehnuteľností a developeri a investičné spoločnosti za silnej úverovej podpory bánk stavajú ďalšie a ďalšie nehnuteľnosti, byty, domy, a administratívne komplexy bez plánovania a globálnej regulácie. Paradoxne, tedabankrot trhu s nehnuteľnosťami zapríčiňujú obrovské investície do tohto biznisu.

Na ne poskytovali úvery banky s vidinou dosiahnuť maximálne zisky z výstavby a predaja nehnuteľností. Tie ale pri poklese ceny zapríčiňujú záhubu a bankrot mnohých bánk, investičných a stavebných spoločností. Krachuje očakávanie, že kapitál narastie a prinesie vytúžený zisk. Jednotliví developeri ešte aj cez tie isté banky, ktoré financovali megaprojekty investičnej bytovej výstavby, ich predávali už konkrétnym záujemcom, ktorí za svoj nadhodnotený byt však nevedia okamžite zaplatiť. Hlavne mladé rodiny si brali hypotéky-pôžičky, čím opäť nahrávali bankám k ďalším ziskom z úrokov.

Pôžičky sa pritom istia samotnou nehnuteľnosťou, okolo ktorej sa veľkoryso investovalo, úverovalo a požičiavalo. Bublina sa trojito nafukovala. Tento stavebný boom rozkrútil ekonomiku a spôsobil rozvoj stavebnej výroby a celého reťazca všetkých dodávateľov od producentov stavebných hmôt, výrobcov stavebného železa a vôbec celého stavebníctva a služieb. Stúpla zamestnanosť vo všetkých týchto odvetviach a mzdy stavebných robotníkov rástli. Trh už pociťoval nedostatok stavebných robotníkov, montážnikov a špecializovaných jednotlivých remeselníkov. Nikto tento proces investícií nereguloval a všetci sa tešili zo zamestnanosti a ziskov. V čase pred prasknutím bubliny ceny nehnuteľností ako bezpečných investícií rástli, pričom nezodpovedali rastu produktivity práce a reálnym mzdám.

Rast cien donekonečna však ísť nemohol a voľný trh uplatnil svoju absolútnu moc v okamihu, keď ponuka nehnuteľností na trhu zrazu prevýšila dopyt – bublina praskne. Už sa nedá viac nehnuteľností predať, lebo niet komu, za také vysoko nafúknuté ceny. Kto chce predať, musí cenu znížiť. Súperenie sa otočí smerom k znižovaniu, kto ceny zníži najviac, predáva.

Pokračovanie nabudúce…