Mgr.Vladimír Strýček

Rýchla likvidácia neprosperujúcich podnikov môže pomôcť ukončiť hospodársku krízu, sociálne dopady na obyvateľstvo však môžu byť drastické. V Bruseli sa začal variť bankrotový guláš (v pôvodnom význame nesúrodá zmes), ktorý teraz trochu ochutnáme. Inak povedané, predstavy o prevencii bankrotu a malých súdoch sa začínajú liahnuť aj na európskej úrovni. EÚ podporuje jednoduchšie a rýchlejšie konkurzné konania a povzbudzuje čestných podnikateľov, ktorí sa stretli s neúspechom, aby začali odznova, tým, že ich stavia na rovnakú štartovaciu čiaru ako nových podnikateľov.

BankrotGuláš z Bruselu

Platobná neschopnosť

EÚ zaviedla spoločné pravidlá, ktoré zastrešujú predovšetkým súdnu právomoc na začatie cezhraničného konania o platobnej neschopnosti a uznávanie rozsudkov súdu jednej členskej krajiny v celej EÚ, aby sa predišlo tomu, že podnikatelia budú v konkurznom konaní prevádzať svoje aktíva alebo sa budú vyhýbať súdnemu konaniu v danej krajine.

Pravidlá upravujú aj ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a vládnu podporu na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

Jednoduchšie a rýchlejšie konkurzné konania

Ak sa podnik nedá zachrániť reštrukturalizáciou alebo predajom akcií, včasné rozhodnutie vyhlásiť bankrot môže minimalizovať straty všetkých zainteresovaných strán. Efektívne konkurzné konania umožňujú dosiahnuť pri prerozdeľovaní aktív z bankrotujúceho podniku rovnováhu medzi záujmami podniku, investorov, zamestnancov a majiteľov a zachrániť čo najviac z ich hodnoty. EÚ podporuje vnútroštátne orgány, aby presadzovali rýchle a jednoduché konkurzné konania, ktoré netrvajú dlhšie ako jeden rok.

Nový začiatok po bankrote

Hlavným dôvodom, prečo čestní podnikatelia, ktorí sa stretli s neúspechom v podnikaní, dostávajú druhú šancu začať odznova, je skutočnosť, že iba pri 4 až 6 % bankrotov sa spreneverovalo. Z výsledkov štúdií vyplýva, že druhé pokusy podnikateľov prinášajú viac zisku a vytvárajú viac pracovných miest. Podnikatelia sa učia z vlastných chýb a vedia lepšie odhadnúť mieru rizika a príležitosti. EÚ predložila riešenia, ktoré majú podnikateľom pomôcť prekonať praktické aj psychologické ťažkosti pri zakladaní druhého podniku:

• na nový začiatok by mal mať podnikateľ k dispozícii dostatočný objem finančných prostriedkov;
• banky a finančné inštitúcie by mali prehodnotiť svoj opatrný postoj k podnikateľom, ktorí začínajú nanovo;
• mená podnikateľov, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, by sa nemali objavovať na zoznamoch osôb, ktorým nemôže byť poskytnutý úver;
• bývalí podnikatelia, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, by nemali byť v nevýhode pri predkladaní ponúk na verejné zákazky;
• nanovo začínajúci podnikatelia by mali mať prístup k primeranej psychologickej a technickej podpore;
• podpora zo strany zákazníkov, obchodných partnerov a investorov by mala byť založená na vzájomnej dôvere.

Podnikatelia, ktorí zažili bankrot, by nemali stratiť dôveru vo svoje schopnosti pustiť sa do nového podnikateľského projektu. Komisia európskych spoločenstiev vydala v Bruseli 5. 10. 2007 pod označením KOM(2007) 584 v konečnom znení významné Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Nazvali ho :Prekonanie stigmy neúspechu v podnikaní – za politiku druhej šance. Podtitul upresňuje, že to má byť Realizácia lisabonského partnerstva pre rast a zamestnanosť. Mierne upravený text v ďalšom citujeme a komentujeme.

Vo februári 2005 Komisia navrhla obnovenie Lisabonskej stratégie, v rámci ktorého by sa úsilie EÚ sústredilo na zabezpečenie väčšieho a trvalého rastu a poskytovanie väčšieho počtu lepších pracovných miest. To bude možné dosiahnuť len vytvorením prostredia, ktoré by podporovalo malé a stredné podniky (MSP) a zvýšením kultúry podnikania. Podnikanie má riskantnú podstatu a vyžaduje si sebavedomie a samostatnosť rovnako ako aj určitú pripravenosť riskovať, pretože vytvorenie podniku, úspech a neúspech v podnikaní sú neoddeliteľnou súčasťou reality trhového hospodárstva.

Ako súčasť všeobecného nedostatku uznania a pochopenia podnikania zo strany spoločnosti sa však ťažkosti v podnikaní alebo dokonca neúspech v podnikaní dostatočne nechápu ako normálny ekonomický vývoj a príležitosť na nový začiatok. Komisia sa domnieva, že prostredie, ktoré by bolo priaznivejšie pre ohrozené podniky, by mohlo neúspechu zabrániť. Riešenie negatívnych dôsledkov prípadného neúspechu v podnikaní a jeho negatívneho ohlasu by okrem toho pomohlo čo najlepšie využiť ľudskú tvorivosť v Európe, významne posilniť podnikanie a podporiť inovácie a vytváranie pracovných miest. Pomohlo by to aj pri tvorbe spoločenského prostredia v Európe, ktoré by bolo priaznivejšie pre podnikanie a v ktorom by sa trestalo len podvodné a kriminálne správanie. Členské štáty a podnikateľské odvetvie preto vyzývajú, aby sa naďalej snažili o vytvorenie prostredia, priaznivého pre podnikateľov, ktorým hrozí bankrot, a pre tých, ktorí zažili neúspech v podnikaní, s cieľom zmeniť EÚ na dynamickejšie miesto na podnikanie a pre druhú šancu.

BankrotGuláš z Bruselu

Ohrozené podniky a neúspech v podnikaní sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti

Obnovenie podnikania je praktickou súčasťou trhového hospodárstva. Počas prvých piatich rokov svojej existencie zanikne 50 % podnikov. Ročný priemer zaniknutých spoločností v EÚ-25 je 7 %. V odbornej ekonomickej literatúre sa ukončenie podnikania chápe ako jav, ktorý sa v globálnej ekonomike zlučuje s hospodárskym rozvojom, čo sa uznáva aj v Európskej charte pre malé podniky.

Nízka úroveň „prežitia“ preto nemusí byť nevyhnutne dôvodom na obavy – vstup nových firiem je súčasťou procesu, ktorým podnikatelia reagujú na realitu trhu. V nedávnej štúdii OECD sa konštatovalo, že úroveň „prežitia“ prvých štyroch rokov je pri spoločnostiach v USA zrejme ešte nižšia ako v krajinách kontinentálnej Európy, čo ilustruje skutočnosť, že zánik spoločností môže byť zlučiteľný s hospodárskym dynamizmom.

Existuje dôvod domnievať sa, že rastúca globálna konkurencia núti podnikateľov rýchlejšie a flexibilnejšie reagovať, dokonca aj zatvorením svojho podniku a otvorením nového. Údaje potvrdzujú úzku súvislosť medzi úrovňami začatia a ukončenia podnikania v EÚ aj USA, čo svedčí o pokračujúcom procese kreatívnej deštrukcie, prostredníctvom ktorej firmy s nízkou produktivitou trh opúšťajú a nahrádzajú ich nové firmy.

Pokračovanie nabudúce…