Bankrot ako príprava na samovraždu (časť1)

31. marca 2016, Mgr.Vladimir Strýček, Nezaradené

Ako taký bankrot firmy vyzerá v praxi. Predovšetkým sa odlišuje od predstavy právnych teoretikov o harmonickom ukončení podnikania. Zvyčajne, keď nám vo firme začínajú chýbať peniaze, hľadáme úvery a pôžičky. Najskôr v bankách a rôznych pôžičkových spoločnostiach, prípadne od kohokoľvek, len aby rýchlo boli. Už toto samo osebe – zháňanie a uprosovanie – nás odvádza od podnikania, stresuje a ponižuje, lebo požičiavaním sebe aj iným priznávame, že vlastné peniaze nemáme a musíme byť ochotní platiť nevýhodné úroky a tým znižovať svoj vlastný zisk.

Nech sa to zaobaľuje akokoľvek, nutnosť pôžičky signalizuje našu neprosperitu, ktorú sa podnikateľsky pokúšame zvrátiť pôžičkou. Túto nádej v nás živí veriteľ, ktorý nám peniaze požičiava, aby na pôžičke dobre zarobil, či už na úrokoch alebo na predmetoch ručenia. Na našu psychiku to vytvára tlak a časový stres, vyplývajúci z potreby uhrádzať splátky a sankcie, obávame sa ešte väčšej majetkovej straty, ak splátky neuhrádzame včas či vôbec.

Tento princíp využívajú banky ako profesionálni veritelia a na získanie obete – dlžníka, podnikateľa využívajú masívnu reklamu výhodnosti úverov a pôžičiek. Rovnako postupujú aj pôžičkové spoločnosti a kriminálne konajúci úžerníci. Strach z nášho neúspechu v podnikaní a v jeho prevalení sa na verejnosti, u známych a priateľov vytvára na nás stupňujúci sa tlak, spolu s ďalšími časovými, organizačnými a existenčnými problémami a tým nás dostáva do situácie nekritického hodnotenia podstupujúceho rizika, prebratého záväzku z pôžičky, ktorý nevieme splniť alebo nemáme istotu, že ho splníme.

Možno zovšeobecnene povedať, že každú pôžičku si berieme v určitej tiesni, s oslabeným sebavedomím a pod tlakom finančného nedostatku. V dostatku sa predsa sotvakto zadĺži pôžičkou na vysoké úroky. Ak peniaze vo firme nemáme, začnú viaznuť dodávateľsko–odberateľské vzťahy. Podnikateľsky žiadame za svoje tovary a služby platby ihneď, čím sa znevýhodňujeme oproti konkurentovi, ktorý si môže dovoliť dlhé splatnosti. Ak sa nám tovar a služby nepredávajú, nemáme odbyt, začína nás deptať strach z neúspechu, zo zrútenia sa obchodu. Nedostatok finančných zdrojov časovo riešime tak, že tovar a služby od svojich dodávateľov odoberieme a  platby odďaľujeme.

Tým máme na krku ďalší konflikt medzi dodávateľom a odberateľom pre nedodržiavanie obchodných zmlúv a lehôt. Pokles odbytu nás vedie k prepúšťaniu zamestnancov a vytvára ďalší stres zo straty zamestnania a obživy u našich zamestnancov či dokonca našej rodiny. Narastá zúfalá vnútropodniková konkurencia medzi zamestnancami o pracovné miesto. To utláča až deformuje psychiku živiteľov rodín. Svoje záujmy bránia z nutnosti prežiť až použitím nesprávnych, nemorálnych, či dokonca kriminálnych činov a skutkov deformujúcich medziľudské vzťahy ( klebety, krádeže, sabotáže, pomsta ).

Pod príkrovom strachu, takto mizne vo firme radosť a tvorivá atmosféra. Strata zamestnania a finančných príjmov ťažko zasahuje do života, najmä strata perspektívneho zamestnania, narastá obava z chudoby a strata perspektívy. Takýto dopad vytvára priestor pre nárast nespokojnosti nami prepustených a nezamestnaných, ktorí hľadajú vinníkov svojej nešťastnej situácie, zvyčajne obviňujú nás, zamestnávateľa, podnikateľa – a napokon zlú vládu. Začíname šetriť so všetkým a vo firme i u nás doma klesá spotreba tovarov dlhodobej aj krátkodobej spotreby, čo vedie k bankrotom ďalších producentov týchto tovarov a služieb. Roztáča sa špirála poklesu spotreby, ktorá zvyšuje počet nezamestnaných a vysoko nespokojných občanov, u ktorých sa môžu začať prejavovať znaky depresií a agresivity, čo sa v marxistickej teórii nazývalo zvýšenie revolučnosti más. Nezamestnaní sa snažia, aby prežili oni sami a ich rodiny, riešiť svoju situáciu. Čím sa schudobňovanie prehlbuje a míňajú sa úspory, tým radikálnejšie sa budú snažiť situáciu riešiť, resp. časť z nich môže rezignovať.

Na pomoc prichádzajú rôzne sociálne programy vlády, ktorých úlohou je zmierňovať ekonomické dopady nezamestnanosti na občanov. Rozdávanie novonatlačených peňazí však nie je trvalým riešením. V spoločnosti narastá napätie medzi chudobnými, nezamestnanými a bohatými, ktoré môže vybuchnúť až do nepokojov ventilujúcich agresivitu v pouličných demonštráciách, zvyčajne namierených proti vláde. Vláda však za krízu nemôže, lebo ekonomické zákonitosti voľného trhu pôsobia bez ohľadu na to, kto práve vládne.

Bankrot vláda nezaujíma a je mu jedno, kto predsedá vláde či ministruje financiám. Bankrot nás pohlcuje, slabších a konkurencie neschopných nemilosrdne. Rovnako podnikateľov, ktorým sa zrútia predstavy o úspešnom podnikaní, či zamestnancov, ktorým sa zrúti perspektíva napríklad splatiť hypotéku na byt či dom, lebo keď si ju brali mali zamestnanie, pričom si neuvedomovali, že ho nemusia mať celých tridsať rokov, na ktoré sa zadĺžili. Tieto sociálne otrasy vplývajú mimoriadne negatívne na psychiku ľudí a náladu v celej spoločnosti. Narastá počet depresií a samovrážd pri úplnom zlyhaní, psychickom zrútení, poškodeniach nervovej sústavy a nezvládnutí psychického pôsobenia bankrotu, ako aj mnohorakých sociálnopsychologických dôsledkov na celú spoločnosť. V našej psychike, u bankrotujúceho podnikateľa či nezamestnaného pôsobia poruchy pod vplyvom deprimujúcej sociálnej situácie a obáv z budúcnosti, čo ovplyvňuje naše správanie v spoločnosti i rodine. Častým javom v manželstvách úpadcov býva rozpad rodiny kvôli stresom z podnikania či prílišnej vyčerpanosti podnikateľa, živiteľa.

Manželský sľub… v dobrom aj zlom, v bohatstve aj chudobe… prestáva často práve pre tú chudobu platiť. Takáto bankrotom navodená mnohoaspektová neúnosná situácia môže viesť až ku skratovým konaniam, ba dokonca aj k samovraždám.

Musím tu spomenovysenecúť jednu úsmevnú reklamu spoločnosti B……, ktorá poukazovala práve na ťažké psychologické pôsobenie bankrotu firmy na podnikateľa, čo bolo vytvorené kombináciou nápisu: „Nemusíte takto skončiť!“, s maketou obesenca obeseného na drevenej šibenici umiestnenej na reklamnom bilboarde. Do povedomia vošla táto reklama ako „obesenec“.

Bankrot firmy nie je samozrejme dôvodom na samovraždu a musím uviesť, že treba poznať aj príčiny depresie z bankrotu firmy a preventívne jej predchádzať, keďže nebezpečenstvo, že prerastie až do samovraždy tu však vždy je. Bankrot vytvára nevyhnutne i priestor pre plné nasadenie psychológa až psychiatra, ktorých odbornú pomoc často musíme vyhľadať. Depresia patrí medzi vážne choroby. Obyčajne vzniká po nepríjemnom zážitku či strate niečoho dôležitého, čím môže byť aj strata peňazí a bankrot. Depresia je vážny stav, ktorý si vyžaduje liečbu. Ako sa prejavuje?