Mgr.Vladimír Strýček

Pokračovanie článku : Svetová kríza a hypotekárny bankrot časť

Aby sa nehnuteľnosti predsa predávali a kupovali, znižujú banky kritériá na poskytnutie úveru,nepreverujú solventnosť a schopnosť dlžníkov splácať úvery. Majú istotu, že požičané peniaze sa nestratia, lebo ich majú poistené záložnými právami k nehnuteľnostiam. Stalo sa však to, že tieto založené nehnuteľnosti predsa strácajú na cene. Významný pokles cien nehnuteľností na trhu preto znižuje automaticky likviditu bánk a hypotekárnych inštitúcií. Keď hypotekárni dlžníci hypotekárne úvery nevládzu splácať, často kvôli strate zamestnania v dôsledku globálnej recesie a bankrotov, banky, ako hypotekárni veritelia uplatnia na nehnuteľnosť záložné právo.

Trhová hodnota založenej nehnuteľnosti však klesla medzičasom natoľko, že už nepokryje poskytnutý úver. Navyše splátky od dlžníka sa zastavili. Banka na takejto „bezpečnej“ operácii zrazu vykazuje stratu a nedostatok hotovosti. Tento proces vyvoláva potrebu bánk si vzájomne požičiavať peniaze a tým roztočí proces krízy finančného sektoru a následne globálnu krízu. Nelikviditné banky totiž prestávajú poskytovať ďalšie úvery na investície a prestávajú prúdiť peniaze do podnikania, čo vedie opäť k bankrotom ďalších podnikov. Prečo hypotekárna bublina praskla ako prvá v USA, nie je záhadou.

Spôsobili to finančné trhy. Americká centrálna banka znížila v máji roku 2000 úrokovú mieru z6,5% na 1%. To viedlo k ľahučkému prístupu ku kapitálu – peniazom, za ktoré sa platili len maličké úroky, a preto sa stali ľahko dostupné prakticky pre každého. Banky sa predbiehali v zjednodušovaní prístupu k úveru pre každého a ľudia sa masovo napačmali. Americké hypotéky sa zavádzali aj na Slovensku, aj tu sa banky predbiehali v ponukách výhodných úverov a ľahko prístupných, dokonca bez preukazovania príjmov. Koľká hlúposť! Ponáša sa to odrazu na pyramídový podvod. Natlačenie úverov médiami ohúreným občanom ich prílišne pozadlžovalo.

Ľudia sa tak stali zúfalo závislí od zamestnania u zamestnávateľov, lebo potrebujú prácu, aby mohli platiť dlhy a ich rodiny neprišli o strechu nad hlavou, ak banke platiť nebudú. Občan teda formálne má zachované všetky svoje politické práva, ale ekonomicky ho absolútne ovláda až zotročuje kapitál. Občan teda môže “slobodne“ vyjadrovať svoje názory, no v práci musí držať hubu a krok, aby si miesto udržal. Vo firmách sa zahniezďujú totalitné situácie, obmedzovanie práv a slobôd, rozmáha sa nespravodlivosť, umlčiavanie odborov, znižovanie ceny práce.

Ten ľahký prístup k hypotékam, ktoré dostal aj človek prakticky bez reálnych príjmov na ich splatenie, viedol k nárastu záujmu o nové vlastné bývanie, čiže k rozvoju bytovej výstavby a boomu stavebnej produkcie. Poskytovanie úverov klientom s nízkou bonitou zas viedlo k vzniku množstva hypoték, mediálne často označovaných tzv. subprime hypoték. Subprime hypotéky zvýšili ešte viac dopyt po lacnom bývaní na dlh. Tento princíp roztočil cenovú špirálu, keďže zvyšovanie dopytu zase viedlo k zvyšovaniu cien na princípe ponuka dopyt. Vyšší dopyt, vyššia cena – a teda vyššie úvery. Ak už nestačili pôvodné úvery, začali sa poskytovať ďalšie úvery – na tú istú nehnuteľnosť. Tieto úvery sú už bezúčelové, určené na kúpu spotrebných tovarov či splácanie iných úverov.

Suma úverov presahovala hodnotu nehnuteľnosti a masovo spôsobili ďalšiu obrovskú zadlženosť amerických domácností. Ťažko zadlžená rodina je pre zamestnávateľa výhodná, lebo obidvaja, muž a aj žena, „makajú v robote ako hodinky“, „držia hubu a krok“, lebo každý mesiac musiasplácať hypotéky a spotrebné úvery. Žijú na dlh, ich životná úroveň je na dlh. Podľa amerických zákonov, ak dlžník zbankrotuje, musí z predaja založenej nehnuteľnosti uspokojiť najprv prvý úver a až po jeho splatení možno uspokojovať veriteľa druhého, spravidla spotrebného úveru. Prepad cien nehnuteľností však zapríčiní, že banky, poskytujúce spotrebiteľské úvery, strácajú rýchlo likviditu. Podnikateľské riziko poskytovateľov úverov, bánk, dosiahlo úroveň istého bankrotu.

Naplní sa riziko, že z vložených peňazí do úverov sa vráti len zlomok a dosiahne sa strata, ktorá spôsobí insolvenciu samotnej banky. Jedinou istotou sa stala istota poklesu až úpadku. Čím väčší zisk chce podnikateľ dosiahnuť, tým častejšie musí podstupovať veľké podnikateľské riziko. Ak toto riziko stratí akýkoľvek racionálny základ, bankrot bude nevyhnutný. Odhadnutím miery rizika sa vsúva do pôsobenia trhu a jeho zákonitostí subjektívna zložka t.j. rozhodovanie podnikateľa.

Zlé rozhodnutia znamenajú väčšinou bankrot. Okrem dopytu po bývaní bežných občanov, významnú časť trhu s nehnuteľnosťami predstavujú obchodníci s nehnuteľnosťami, ktorí ich nakupujú kvôli ďalšiemu predaju a zisku – lacno kúpiť, draho predať. Realitné kancelárie sú hráči v biznise s nehnuteľnosťami.

Ak draho nakúpia na dlh a ceny nehnuteľností poklesnú, ich rýchly bankrot bude tiež neodvratný. V USA ceny nehnuteľností dosahovali svoje vrcholy v roku 2006 a potom prudko spadli dole a tento prepad pokračuje. Banky reagovali zvýšením úrokov, aby zachraňovali svoju likviditu. Nízko bonitní klienti však okamžite prestali byť schopní splácať úvery, lebo keď uzatvárali výhodné subprime hypotéky, súhlasili s variabilnou úrokovou sadzbou podľa potrieb banky. Banky masovo začali s ponukou na predaj založených nehnuteľností v čase, keď absolútne poklesol dopyt.

Dokončenie nabudúce.