Založ si blog

Ako z krízy von – bankrotguláš z Bruselu čast2

Bankrot je tiež príležitosť

Zo všetkých spoločností, ktoré ukončili činnosť, predstavujú bankroty približne 15 %, pričom 11 – 18 % všetkých zakladateľov spoločností zažilo nejaký neúspech. Aj keď existuje prirodzená súvislosť medzi hospodárskym cyklom a mierou platobnej neschopnosti, bankroty sa vyskytujú aj v obdobiach vysokého rastu HDP. Existuje dobrý dôvod domnievať sa, že bankrot je v podstate priamym dôsledkom opätovného začiatku podnikania: len 4 – 6 % bankrotov je podvodného charakteru. Úloha, ktorú neúspech v podnikaní zohráva v hospodárskom živote, však v našej spoločnosti nie je dobre chápaná. Verejná mienka úzko spája neúspech v podnikaní s osobnou neschopnosťou alebo podvodom. V EÚ je táto stigma prítomná v podnikateľskom prostredí, právnom rámci a tiež v kultúrnom a spoločenskom správaní.

Vytvára to zbytočné prekážky pre tých podnikateľov, ktorí chcú opäť začať. Napriek tomu, že zákazníci a finančníci poznajú výkon podnikateľov, ktorí opäť začali, zdráhajú sa im zadať zákazky alebo do nich investovať. 79 % všetkých občanov EÚ potvrdzuje, že by dali druhú šancu tým, ktorí predtým zlyhali. Ale keď príde na rad „prax“, postoje sa menia: 47 % Európanov by váhalo so zadaním objednávky spoločnosti, ktorá predtým zbankrotovala; 51 % z nich by nikdy neinvestovalo do podnikov, ktoré majú finančné ťažkosti. Rozbor ukázal, že len malý zlomok podnikateľov, ktorí neuspeli, sa pokúsi začať znova, napriek skutočnosti, že väčšina bývalých podnikateľov stále uprednostňuje podnikanie a mladí ľudia dúfajú v druhú šancu. Je to najmä preto, že platobná neschopnosť má obzvlášť veľký vplyv na samotných podnikateľov.

Približne jedna tretina tých, ktorí zbankrotovali, predá vlastný dom a v 25 % prípadov pocítia negatívne dôsledky ostatní členovia rodiny. Neúspech v podnikaní je stresujúcou situáciou, ktorá v 15 % prípadov vedie k rozpadu vzťahov. Okrem toho musia podnikatelia, ktorí neuspeli, čeliť prostrediu, podceňujúcemu nové príležitosti, ktoré neúspech v podnikaní vytvára. Z dôkazov vyplýva, že podnikatelia, ktorí zlyhali, sa učia na vlastných chybách a druhýkrát sú obyčajne úspešnejší. Tí, ktorí opäť začali podnikať, zvyčajne dosahujú rýchlejší rast ako novovytvorené spoločnosti a po piatich rokoch majú ich spoločnosti dobrú mieru „prežitia“. Výskum profilu úspešných podnikateľov ukazuje, že 18 % z nich už jednu spoločnosť viedlo, 6 % viedlo dve a viac spoločností.

Keďže je platobná neschopnosť súčasťou hospodárskeho života, má aj negatívny vplyv na pracovné miesta, spotrebiteľov, verejných a súkromných veriteľov. V roku 2006 približne 135 000 prípadov platobnej neschopnosti spoločností v EU-15 ohrozilo pracovné miesta 1,4 milióna zamestnancov (1,5 milióna v roku 2005) a len v Nemecku a Veľkej Británii počet jednotlivých osôb s platobnou neschopnosťou presiahol 237 000. V rovnakom roku v Rakúsku predstavovali nevyrovnané dlhy voči zamestnancom 243 miliónov EUR. Pokiaľ ide o ostatné nezaplatené dlhy, v Nemecku 50 % dlžníkov tvorili aktívne podniky a samostatne zárobkovo činné osoby. Vo Francúzsku, kde sa ročné náklady na konkurzné konania odhadujú na 13,7 miliardy EUR, približne 55 – 60 % nezaplatených dlhov je splatných daňovým úradom a orgánom sociálneho zabezpečenia a bankám, v prípade spoločností poskytujúcich služby v úpadku je to až 70 – 80 %. Nezaplatené dlhy v Nemecku v roku 2006 dosahovali 31,1 miliardy EUR (37,5 v roku 2005; 39,4 v roku 2004), v Taliansku 9,6 miliardy v roku 2004, vo Fínsku 1,37 miliardy v roku 2003. Široké spektrum nákladov, ktoré bankroty so sebou prinášajú, by sa dalo znížiť, ak by ohrozeným podnikom bola poskytnutá lepšia pomoc a ak by sa im v prípade bankrotu uľahčil opätovný začiatok.

K politike druhej šance – kto verí skrachovancom ?

Komisia sa začala zaoberať potrebou novej politiky s cieľom riešiť otázku ohrozených podnikov a negatívnych účinkov neúspechu v podnikaní od roku 2001 a neskôr v rámci akčného plánu pre podnikanie. Svoju zaangažovanosť za takúto politiku opäť potvrdila v oznámení Moderná politika a ďalšej aktivite, začatej v roku 2005. Komisia najmä signalizovala potrebu zlepšiť konkurzné konania. Vzhľadom na svoju obmedzenú právomoc v tejto oblasti sa Komisia obmedzila na zbieranie údajov o právnych a spoločenských dôsledkoch neúspechu v podnikaní, aby uľahčila identifikáciu a šírenie osvedčených postupov, a v nedávnej minulosti aj na vypracovanie nástrojov včasného varovania ako prostriedku zmiernenia stigmy neúspechu. To pomohlo začať reformu v celej EÚ a mnohé členské štáty sa už inšpirovali osvedčenými postupmi a závermi politiky zozbieranými na európskej úrovni.

V mnohých krajinách EÚ – aj keď v rozličnej miere – existuje na úrovni vnútroštátnych a regionálnych orgánov politické odhodlanie riešiť otázku neúspechu v podnikaní a podporovať opätovný začiatok podnikania. V kontexte obnovenej Lisabonskej stratégie približne jedna tretina členských štátov predložila vo svojich národných programoch reforiem plány na reformu vnútroštátnych právnych predpisov, týkajúcich sa platobnej neschopnosti. Výsledkom je pokrok dosiahnutý v zlepšovaní právnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti: polovica členských štátov prijala opatrenia na skrátenie období na oddlženie, odstránenie obmedzení alebo zefektívnenie konkurzných konaní. Veľká Británia sa zaoberala väčšinou týchto otázok už v roku 2002. Španielsko a Taliansko prijali podobné opatrenia vo svojich právnych predpisoch nedávno. Takmer polovica krajín EÚ však ešte stále musí urobiť v tomto smere len prvé kroky. Žiadny členský štát ešte neprijal komplexnú stratégiu politiky druhej šance – len Rakúsko oznámilo nové plány na rok 2008. Existuje ešte naozaj dosť priestoru na ďalšie posilňovanie pozitívneho prístupu k podnikaniu, na podporu viacerých ľudí, aby začali podnikať, na zmiernenie rizika a stigmy neúspechu v podnikaní.

Dobré meno na verejnosti, vzdelávanie a médiá

Prvým krokom k riešeniu negatívnych účinkov neúspechu v podnikaní je verejne o ňom diskutovať, oslovovať budúcich podnikateľov a zvýšiť povedomie o výhodách obnoveného podnikania. Z výskumov vyplýva, že kultúrna podpora (napríklad prostredníctvom propagačných kampaní) je pozitívne spojená s úrovňou podnikateľskej aktivity v EÚ. Mnoho mladých ľudí nakoniec nikdy nezačne podnikať. Výchova k podnikavosti je základným prostriedkom materializácie ich podnikavého ducha a uvedomenia si, že neúspech v podnikaní je východiskom pre nový začiatok.

V súčasnosti sa Európania zdráhajú využiť príležitosti na samostatné podnikanie a podnikateľskú činnosť a viditeľne sa boja bankrotu. Národné stratégie celoživotného vzdelávania môžu zohrať dôležitú úlohu pri rozvoji a aktualizácii podnikateľských a obchodných zručností. V holandskej brožúre sa uvádza sedem prípadov, v ktorých sa podnikatelia vyjadrujú o svojich vlastných skúsenostiach s bankrotom a vysvetľujú, ako sa im podarilo opäť úspešne začať. Možno ju stiahnuť z internetovej stránky holandského ministerstva pre hospodárske záležitosti. V EÚ široká verejnosť často vníma bankrot ako kriminálnu záležitosť bez ohľadu na to, čo ho zapríčinilo. Médiá by mali zohrať pozitívnu úlohu pri riešení tohto nesprávneho chápania a pri šírení informácií o výhodách, ktoré našej spoločnosti môžu priniesť skúsenosti neúspešných podnikateľov. To platí aj pre príslušné ocenenia.

V posledných dvoch rokoch sa v Nemecku udeľuje „Ocenenie za začiatok“ v rámci kategórie nazvanej Nový začiatok. Toto ocenenie, ktoré je sponzorované dvomi verejnými bankami, poskytujúcimi podporu a regionálnou agentúrou na podporu začínajúcich podnikateľov, bolo udelené čestným podnikateľom, ktorí sa poučili z neúspechu v podnikaní a boli úspešní pri svojom druhom začiatku. Hlavné médiá mali veľký záujem o ďalšie informácie z tejto oblasti.

Tieto skúsenosti zo zahraničia možno využiť aj u nás. Výhody nového začiatku by sa mali vyzdvihnúť v informačných kampaniach a vzdelávacích programoch a malo by sa ukázať, že niekoľko pokusov ide ruka v ruke s normálnym procesom učenia, skúmania a objavovania. Médiá môžu hrať úlohu pri rozlišovaní bankrotu a podvodu a pri šírení informácií o výhodách obnoveného podnikania, a tým vylepšovať na verejnosti dobré meno tých, ktorí znovu začali podnikať, a oceňovať ich skúsenosti. Ďalšia diskusia o týchto otázkach so všetkými zainteresovanými subjektmi by mala pomôcť ukázať mnohé stránky stigmy, obklopujúcej neúspech v podnikaní.

#

Úloha právnych predpisov ku platobnej neschopnosti

Z právneho hľadiska môže byť opätovný začiatok po bankrote náročný. V mnohých krajinách sa v konkurznom práve so všetkými zaobchádza rovnako bez ohľadu na to, či bol bankrot podvodom alebo bol zapríčinený nezodpovednosťou podnikateľa alebo či neúspech nezavinila žiadna zrejmá chyba vlastníka alebo manažéra, t. j. čestne a podľa pravidiel. Mnohými pravidlami sa okrem toho subjektom v konkurze ukladajú obmedzenia, zákazy a vylúčenia len na základe existencie vyhláseného konkurzného konania. Automatickosť tohto prístupu vôbec neberie do úvahy riziká, ktoré k podnikaniu neodmysliteľne patria, a navodzuje dojem, že človek, ktorý zbankrotoval, si už nezaslúži dôveru spoločnosti.

V základných princípoch právnych predpisoch týkajúcich sa platobnej neschopnosti je v EÚ potrebný radikálny posun. Cieľom nedávneho výskumu v 15 krajinách bolo zistiť, či by zmiernenie prísnosti konkurzného práva fyzických osôb viedlo na zvýšenie miery podnikania. Výskum sa uskutočnil v trinástich krajinách EÚ spolu s Kanadou a USA, kde federálny zákon o konkurze umožňuje okamžité oddlženie dlžníka. V štúdii sa využilo oddlženie ako miera „prísnosti“ a údaje o samostatnej zárobkovej činnosti osôb za trinásť rokov.

V záveroch sa konštatovalo, že konkurzné právo má silný vplyv na začiatok podnikania a že jeho hospodársky význam je väčší ako rast HDP a burzové výnosy. Grécko zaviedlo nový zákon o konkurze, v ktorom sa rozlišuje medzi obyčajným a podvodným bankrotom. V budúcnosti tí, ktorí zbankrotovali nie podvodným spôsobom, nebudú podliehať zadržaniu a ich právo voliť a byť zvolení zostane nedotknuté. Pre podnikateľov môže byť ťažké oslobodiť sa od ohromných dlhov a znovu začať.

Často sa stane, že zostávajúce dlhy po skončení konkurzného konania automaticky nezaniknú: ak je dlžník fyzická osoba, zostane za ne zodpovedný. V prípade osobného ručenia budú môcť veritelia vymáhať zostávajúce dlhy zabavením osobného majetku dlžníka. V prípade, že osobný majetok podnikateľa nestačí, býva niekedy možné dlh odpustiť.

V krajinách, napr. v Portugalsku, Maďarsku a Fínsko, existuje pre tých, ktorí zbankrotovali „čestne“, možnosť splátkového kalendára na splatenie dlhu. V Belgicku, Írsku alebo vo Veľkej Británii sa im automaticky poskytne oddlženie. Vo Veľkej Britániipodliehajú všetky osoby, ktoré zbankrotovali, istým obmedzeniam počas trvania konkurzného konania, ale tí, ktorí zbankrotovali čestným spôsobom, sú najneskôr do dvanástich mesiacov oddlžení. Osoby, ktoré zbankrotovali a ktorých správanie bolo nečestné, nezodpovedné alebo trestuhodné, môžu podliehať istým obmedzeniam až na obdobie 15 rokov. Okrem toho sa zdá, že existuje zrejmá súvislosť medzi relatívnou kvalitou právnych predpisov nejakej krajiny týkajúcich sa platobnej neschopnosti a relatívnou účinnosťou jej režimu platobnej neschopnosti, pri rešpektovaní práva, ktoré je základom našej spoločnosti. Najmä zdĺhavé konania zaberajú príliš veľa času a peňazí a zničením kapitálu bránia novému začiatku.

V Európe sa priemerná dĺžka obdobia potrebného na uzavretie konkurzného konania a skončenie podnikania pohybuje od štyroch mesiacov (Írsko) do 9,2 roku (Česká republika) a náklady sú od 1 % konkurznej podstaty (Holandsko) až po 22 % (Poľsko). Zjednodušené konkurzné konanie by znamenalo ľahší odchod nerentabilných podnikov, lepšie prerozdelenie zdrojov a spravodlivejšie rozdelenie zostávajúceho majetku medzi veriteľov. V Lotyšsku zaviedli nový právny predpis týkajúci sa platobnej neschopnosti. Jedným z jeho cieľov je skrátiť dĺžku konania, pričom zásadne zmení ciele a zásady konkurzných konaní.

Je veľmi dôležité aj na Slovensku vytvoriť správny rámec, ktorý pripúšťa pre podnikateľa možnosť neuspieť a začať znovu, pričom zároveň vhodným spôsobom chráni záujmy všetkých strán. V konkurznom práve by sa malo jasne rozlišovať medzi osobami, ktoré zbankrotovali čestne a tými, ktorých bankrot bol podvodom.

Podnikatelia, ktorí nezbankrotovali vlastnou vinou, by mali mať nárok na formálne súdne rozhodnutie, ktoré ich vyhlási za čestných a ospravedlniteľných. Takéto rozhodnutie by malo byť verejne prístupné. Konkurzné právo by malo po splnení určitých kritérií obsahovať možnosť skorého oddlženia od zostávajúcich dlhov. Právne obmedzenia, vylúčenia alebo zákazy by sa mali obmedziť. Súdne konania by sa mali zjednodušiť a urýchliť, čím by sa mohla maximálne využiť hodnota majetku konkurznej podstaty pri prerozdeľovaní zdrojov. Konanie by obyčajne malo trvať maximálne jeden rok.

Dokončenie nabudúce…

Zákon ktorý sa nevzťahuje na dlžníka, ktorým je štát. . .

26.06.2016

Po niekoľko ročnej účinnosti druhej novely musím konštatovať, že len v celkom ojedinelých prípadoch si veritelia vyberú speňažovanie formou dražby, a preto vo väčšine prípadov správca viac »

Likvidačný konkurz pre Slovensko

20.06.2016

V rokoch 1998-2000 možno zaznamenať ďalšiu etapu vývoja. Toto obdobie začína prvou novelizáciou zákona č. 12/1998 Zb. Z., ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 1998. Až účinnosťou tohto viac »

Nejako tí kapitalisti musia vzniknúť!

16.06.2016

V historicky ojedinelej a neopakovateľnej transformácii sa objavila „insolvencia“, nemožnosť platiť pre nedostatok peňazí. Účinnosť zákona č. 388/1991 Zb. Z. o konkurze a vyrovnaní sa viac »

Uber

Hackeri ukradli Uberu dáta miliónov ľudí, firma im platila za mlčanie

22.11.2017 00:39

Od októbra 2016 taxislužba Uber tajila, že jej hackeri ukradli dáta 50 miliónov klientov a 7 miliónov vodičov. Hackerom platila za mlčanie.

trump

USA uvalili nové sankcie na KĽDR, aj na čínske subjekty

21.11.2017 21:40

USA uvalili sankcie na štyri čínske obchodné spoločnosti a jedného Číňana, ktorí s KĽDR vykonávali obchodmi vo výške stoviek miliónov dolárov.

Zimbabwe, Harare

Africký dinosaurus neumrie v úrade

21.11.2017 19:34

Autoritársky prezident Zimbabwe, 93-ročný Robert Mugabe, sa týždeň po tom, čo ho armáda držala v domácom väzení, rozhodol odstúpiť.

Rusko

Úteku Ruska má zabrániť náramok

21.11.2017 19:20

Za údajnú objednávku vraždy Sylvie Volzovej bude Pavol Rusko ďalej stíhaný na slobode. Ďalší pohyb Ruska sleduje elektronický náramok.

Mgr.Vladimir Strýček

Štatistiky blogu

Počet článkov: 25
Celková čítanosť: 29450x
Priemerná čítanosť článkov: 1178x

Kategórie