Založ si blog

Stretnutie titanov – Keynes kontra Marx časť1

Do ekonomickej súčasnosti začala netrhovo zasahovať politika, za normálnych okolností základňou podmieňovaná nadstavba. Deje sa to s neobyčajnou intenzitou, lebo politici na výslní dobre vedia, že prepustený nezamestnaný pracujúci nadáva na dve veci – bankrotujúceho zamestnávateľa a vládu, ktorá všetko tak zle riadi v systéme, nezabezpečujúcom dostatočne jeho sociálne istoty.

Kríza znamená ohromnú šancu pre politikov, z ktorých sa odrazu stali odborníci na zázračné riešenia a sľubujú všetko, aby volili práve ich. Rýchlo rastúca skupina žobrákov bude voliť a jej ukrivdenosť sa dá demagogicky premeniť na politický zisk a cestu k moci aj pre takých, akými v analogickej situácii boli Mussolini či Hitler. Kríza ekonomiky sa stáva hlavnou témou celosvetového diania a provokuje na zamyslenie sa nad vznikom takejto bezprecedentnej situácie a jej riešením. Vari najotrasnejší obraz zatiaľ vidno v rýchlo rastúcich stanových táboroch masy čerstvých bezdomovcov pri najväčších amerických aglomeráciách a asi najhoršie predpovedá v Komsomolskej pravde 29. októbra 2008 bývalý poradca prezidenta Jeľcina, prognostik Michail Chazin: ekonomika USA má poklesnúť minimálne o tretinu a svetová o pätinu, očakáva 10-12 rokov ťažkej krízy do roku 2021, masy žijúce z ruky do úst – a auto v USA budú považovať za prepych. Teoreticky napochytro zo dňa na deň podkutí politici to maľujú na ružovejšie a zručne vyťahujú teórie i riešenia krízy ako králikov z klobúka. Čo však majú za ušami a čo nevedia, alebo sa obávajú povedať, zistíme, ak budeme poznať, odkiaľ vietor fúka.

John Maynard Keynes (1883-1996) sa považuje za zakladateľa modernej makroekonómie. Anglický ekonóm založil ekonomickú školu myslenia – keynesianizmus. Presadzuje vládnu politiku zásahov do ekonomiky tak, aby zmiernila nepriaznivé dopady ekonomického cyklu v jeho krajných pozíciách, hlavne počas recesie. Mnohé Keynesove myšlienky a názory sa ozývajú v rétorike súčasných riešiteľov krízy, preto ich v náznakoch pripomenieme.

Hlavnou príčinou ťažkostí kapitalistickej ekonomiky v 20. storočí až do stavu, že prestala úspešne fungovať, je značná nestabilita kúpnej sily peňazí. Keynesovo úsilie sa sústredilo na riešenie základnej dilemy medzi dvoma alternatívnymi cieľmi, t.j. stabilitou vnútornej cenovej hladiny a stabilitou výmenného kurzu.

Presvedčivo argumentuje v prospech cieľa vnútornej cenovej stability. Často sa citujú tieto Keynesove závery: „Inflácia je nespravodlivá a deflácia nie je prospešná. Ak vylúčime ničivé inflácie, aká bola v Nemecku, tak je azda horšia deflácia, pretože v zbedačenom svete je horšie provokovať nezamestnanosť ako sklamať rentiera“ (rentier = žije z renty z úrokov, investor).

Po vydaní Traktátu o menovej reforme sa Keynes čoraz viac zaoberal chronickou masovou nezamestnanosťou a stagnáciou ekonomiky a predstavou o cenovej stabilite ako najlepšom cieli hospodárskej politiky. Skúsenosti z povojnového obdobia ho viedli k záveru, že cenová stabilita patrí k hlavným predpokladom ekonomickej rovnováhy. Jeho koncepcia rovnováhy sa dostala do začarovaného kruhu, v ktorom rovnováha vylučuje ekonomický rast.

V Rozprave o peniazoch rozpracoval aj teóriu ekonomických cyklov, podľa ktorej prvotnou hybnou silou kapitalistického systému sú výkyvy investícií. Poruchy v ekonomickom mechanizme vyspelých kapitalistických krajín majú dlhodobý charakter a existujú prekážky znemožňujúce, aby živelne pôsobiace trhové mechanizmy plnili funkciu regulátora kapitalistickej ekonomiky.

Keynes rozlišoval prvotnú zamestnanosť, ktorá vzniká bezprostredne pri verejných prácach, a druhotnú, vznikajúcu ako dôsledok zvýšených výdavkov na spotrebu. Vynakladanie miezd a ziskov na nákupy spotrebných tovarov vedie k rastu ich výroby, čo umožňuje zamestnanie ďalších osôb a zvýšenia ziskov. Keynes vysvetľuje nezamestnanosť ako výsledok zlyhania trhu.

Vysvetľoval nezamestnanosť tým, že robotníci si príliš vysoko cenia „hraničnú nevýhodnosť práce“, a preto dávajú prednosť nezamestnanosti pred znížením miezd. Stručne povedané,nezamestnanosť existuje podľa Keynesa preto, že robotníkom sa zdá mzda príliš nízka, a preto uprednostnia podporu v nezamestnanosti. Keď robotníci chcú pracovať a nemajú nič proti zníženiu miezd, nemôžu prácu veľmi často nájsť.

Neexistuje žiadny samočinný hospodársky mechanizmus, ktorý by zaisťoval plné využitie všetkých výrobných zdrojov v spoločnosti. Keynesov chybný prístup k riešeniu problému výšky a dynamiky zamestnanosti a cyklického pohybu kapitalistického hospodárstva je daný tým, že pokladá za nemennú úroveň techniky, kvalifikáciu a množstvo pracovných síl, objem výrobných prostriedkov, stupeň konkurencie, vkus a zvyky spotrebiteľov ako aj sociálnu štruktúru spoločnosti.

Keynes nechápe vývoj v pohybe a nejde mu o úplne odstránenie nezamestnanosti, len o jej zníženie na úroveň, ktorá by preukazovala kapitalistom potrebné služby (tlak na mzdy a rezervoár pracovných síl), no na druhej strane by nedosahovala priveľký rozsah, aby neohrozila základy existencie kapitalizmu. Celé Keynesovo učenie a teória plnej zamestnanosti je vybudovaná na myšlienke, že politika plnej zamestnanosti predpokladá znižovanie miezd.

Vyplýva to z toho, že Keynes je stúpencom klasickej teórie o hraničnej produktívnosti práce. Rast zamestnanosti musí byť sprevádzaný poklesom mzdy. Preto sa tiež snaží pracujúcimvsugerovať, že plnú zamestnanosť nemožno dosiahnuť bez zníženia reálnej mzdy. Zdôrazňuje, že pre rozsah zamestnanosti nie je dôležitá peňažná, ale reálna mzda. A tú možno znižovať bez toho, aby sa znižovali peňažné mzdy.

Za vhodný prostriedok k tomu považuje Keynes zväčšovanie peňazí v obehu, čo povedie k rastu cien. Vychádza z toho, že každá odborová organizácia sa bude brániť zníženiu peňažných miezd, aj keby bolo nepatrné. Ale žiadnu odborovú organizáciu ani nenapadne štrajkovať zakaždým, keď dôjde k zvýšeniu životných nákladov. Protirobotnícky charakter Keynesovho učenia, využíva infláciu „riadenú“ štátom na zvyšovanie ziskov finančného kapitálu a znižovanie životnej úrovne pracujúcich. Dôležitú úlohu pri zaistení úplnej zamestnanosti a úspešného rozvoja kapitalistickej ekonomiky pripisuje Keynes štátnym intervenciám.

V prípade poklesu či nedostatočnej úrovne súkromných investícií, pôsobiacich negatívne na výšku celkového dôchodku a zamestnanosti, má zasiahnuť štát zvýšením verejných výdavkov a kompenzovať tak nedostatočné súkromné investície. Keynes propaguje štátne výdavky aj za cenu ich neproduktívnosti a spoločenskej neužitočnosti.

Keynesova koncepcia veľkých štátnych výdavkov slúži často na teoretické zdôvodnenie obrovských neproduktívnych výdavkov, na ktorých sa obohacujú monopoly a veľké nadnárodné spoločnosti, často investujúce do vojensko-priemyselných komplexov. Keynes si uvedomoval, že kapitalistický systém nie je vždy schopný využívať nahromadené výrobné zdroje a že automatické mechanizmy, ktoré neoklasická ekonómia rozpracovala pre podmienky dokonalej konkurencie, nemôžu pôsobiť v kapitalizme, kde vládne neistota.

Hlavným zdrojom nestability kapitalistickej ekonomiky, vedúcej do bankrotu, sú práve paradoxne investície. Táto Keynesova myšlienka, že investície vedú k bankrotom, má svoje logické zdôvodnenie, ktoré sa pokúsim priblížiť na zjednodušenom teoretickom príklade. Ide o neregulované, živelné investície, kedy sa napr. všetci investori vrhnú do výroby áut ako najziskovejšieho odvetvia. Vybudujú toľko tovární s takou obrovskou produkciou, že autá sa nestačia spotrebovať na trhu a stoja na preplnených skladoch. Spôsobí to znižovanie výroby, prepúšťanie a bankrotovanie. Autá sa nepremieňajú na peniaze a podniky nemajú čím platiť dodávateľom. Niektoré tento tlak nevydržia a bankrotom opustia trh a výrobnú sféru.

Autá zo skladov sa postupne minú, alebo rozoberú na surovinu. Tí, čo prežijú, začnú opäť produkovať a zapĺňať prázdne miesta po zbankrotovaných, ktorí v konkurenčnom boji neobstáli. Vznikajú opäť nové investície do nových technológií kvôli novému zisku a – kolotoč sa opakuje. Všetci chcú dosahovať čo najväčšie zisky, vznikajú nové továrne. Aby takéto obrovské škody nenastávali, musí existovať regulácia trhu, plánovanie výroby, inak si na krízy jednoducho budeme musieť zvyknúť.

Pokračovanie nabudúce aj so súvislosti s Karlom Heinrichom Marxom …

Zákon ktorý sa nevzťahuje na dlžníka, ktorým je štát. . .

26.06.2016

Po niekoľko ročnej účinnosti druhej novely musím konštatovať, že len v celkom ojedinelých prípadoch si veritelia vyberú speňažovanie formou dražby, a preto vo väčšine prípadov správca viac »

Likvidačný konkurz pre Slovensko

20.06.2016

V rokoch 1998-2000 možno zaznamenať ďalšiu etapu vývoja. Toto obdobie začína prvou novelizáciou zákona č. 12/1998 Zb. Z., ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 1998. Až účinnosťou tohto viac »

Nejako tí kapitalisti musia vzniknúť!

16.06.2016

V historicky ojedinelej a neopakovateľnej transformácii sa objavila „insolvencia“, nemožnosť platiť pre nedostatok peňazí. Účinnosť zákona č. 388/1991 Zb. Z. o konkurze a vyrovnaní sa viac »

Prístavný most, zápcha

Najzaťaženejší most na Slovensku dvakrát uzavrú

17.08.2017 15:15

V nočných hodinách počas dvoch sobôt bude uzavretý najzaťaženejší cestný most na Slovensku - Prístavný most v Bratislave.

nálezisko

Na Vyšehrade našli kostol, o ktorom sa dosiaľ len špekulovalo

17.08.2017 15:00

Objaviteľov prekvapilo, že to nebol len malý šľachtický kostolík, ale pomerne veľká stavba. Dlhý bol 20 metrov, mal dve lode a zmestila sa doň asi stovka ľudí.

župné voľby, jedno kolo, kotleba

Pravicová koalícia sa v Nitre spojila proti Kotlebovi, v župných voľbách postaví Jána Grešša

17.08.2017 14:24

Koalícia pravicových strán chce riešiť rozbité cesty, školstvo, nemocnice aj domovy sociálnych služieb.

Pauline Hansonová, burka, senát, australia, senatorka

Austráliu pobúrila senátorka v burke. Jej snaha o zákaz odevu podporu nenašla

17.08.2017 14:18

Austrálska krajne pravicová senátorka Pauline Hansonová vyvolala rozruch, keď prišla do parlamentu oblečená do čiernej burky.

Mgr.Vladimir Strýček

Štatistiky blogu

Počet článkov: 25
Celková čítanosť: 28165x
Priemerná čítanosť článkov: 1127x

Kategórie